Nejako bolo, nejako bude...

Autor: Janette Maziniová | 20.10.2009 o 8:40 | (upravené 6.6.2010 o 21:57) Karma článku: 21,94 | Prečítané:  10040x

Možno si práve dnes niekto tieto slová  povedal... Možno mu pomohli apoň na chvíľu uveriť, že raz predsa musí byť lepšie... Tak, ako som ja verila po celých dvanásť  rokov...

V ktorýkoľvek deň pred dvanástimi rokmi...


Zobúdzam sa s nejasnou myšlienkou, že dnes opäť budem musieť niečo navariť... NIEČO... Neviem z čoho, neviem za čo... Materská aj invalidný chodia v rovnakom období a mne nezostáva nič iné, len počítať dni do „dávok“. Kalkulujem, či (a najmä kde) si môžem ešte niečo požičať – dostanem tri tisícky, keď zaplatím nájom, energie a vyberiem z lekárne inzulín, zostane mi tisícka. Na celý mesiac. Moje lieky idú teraz bokom – veď už teraz musím vrátiť dvesto korún babke. No čo narobím... Nejako bolo, nejako bude...

 

Vstávam... Marek ešte spí a Števo už odišiel k svojej mamke po kúsok chlebíka a trochu masla  - pre malého. O pol hodinu je späť a ja o niečo pokojnejšia zobúdzam Mareka, robím mu glyčku a pichám inzulín. S úsmevom sa pozerám, ako raňajkuje... Mne a Števovi stačí jedna káva – ja odpijem polovicu, on  tú druhú. Nič iné dnes ráno nebude. Do obeda ešte pár hodín a Števo si radšej ešte inzulín nepichá...

Je dvanásť...Obedujeme polievku a Marek aj kúsok mäska s dvomi zemiačikmi. Števo si už konečne pichol inzulín. Hneď potom, ako vyložil paletu vriec v zelovoci -  majiteľ mu dal zeleninu, kapustu a päťdesiat korún. V obchode vyberám, čo by som kúpila, keby... Nakoniec odchádzam s chlebom a plátkom toho mäska pre Mareka...

O tretej obliekam krpca a ideme k mamke. Po ceste sa, ako vždy, zastavíme v kníhkupectve a ukazujem mu krásne, farebné knihy s obrázkami. Najradšej má tie o zvieratách... Pri jeho rozžiarených očkách si sľubujem, že hneď, ako príde „sociálka“, kúpim mu jednu- tú najlacnejšiu. Aj keby mi opäť nič nezostalo....

Večer zaspávam s pocitom, že dnes nejako bolo... Dokonca som na zajtrajšie ráno ušetrila desať korún - malému na mlieko. Raňajky prirpavím pre všetkých troch... Obed?? ...Hm... Nejako bude....

 

 

V ktorýkoľvek deň po dvanástich rokoch...


Krátko po šiestej  si robím svoju rannú kávu. V skrinke mám tri balenia tých, ktoré mám najradšej. Viem, že sú drahé, ale - nefajčím, tak si ich môžem predsa dovoliť... No nie?

Marek si pichá inzulín a ja otváram chladničku. Siaham po kvalitnej šunke, vyberám syr a zeleninu. Len pre neho...Dominika má najradšej pečivo s nutellou a arašidovým maslom. Oni raňajkujú, ja sa šminkujem – skúšam nový krém a teším sa, že som ho „vymákla“ v akcii. O polhodinu už odchádzam do práce s litrom pomarančového džúsu. Spokojná.... Obed riešiť nemusím, trvalý príkaz urobil svoje a ja sa starať už nemusím. Zlatá práca... Chodím síce unavená, ale stojí to za to...

 

Premýšľam, čo by si dali decká na večeru – mäso, cestoviny... Vlastne, ani neviem, či sa mi chce dnes večer variť -  možno si dáme „čínu“ na obchodnej... Ten nápad sa mi celkom páči – je to jedna z tých lacnejších a chutných variant. A aspoň vybavím nejaké nákupy, veď posledná sms oznámila, že na účte ešte niekoľko stoviek euráčov stále mám... No, nie je to veľa, ale do výplaty vydrží – dokonca aj niečo odložím. Večer sa ukladám do postele a premýšľam, čo kúpim deckám na Vianoce...

 

 

Nejako bolo, nejako bude...


Stačilo len (...alebo až...) dvanásť rokov a ja si nemusím požičiavať na stravu, mám čo variť, môžem si kúpiť kozmetiku, Marekovi kvalitné kožené topánky, Dominike zaplatiť volejbalové tréningy.... Každý druhý rok sa môžem vybrať na skromnú rodinnú dovolenku a dokonca zvládať splácať aj mamkine pôžičky... Zatiaľ... Pokiaľ mám prácu a som zdravá....

 

Hm... Moje deti si myslia, že sme – oproti iným – chudobní... Ja však viem svoje.... Predtým som nemala prácu, teraz ma hnevá zdravie. A napriek všetkému, čo sa so mnou, a okolo mňa, deje, chcem veriť, že sa už nikdy nebudem musieť deliť o jedinú šálku rannej kávy...

 

 

Rok 2010 bude európskym rokom boja proti chudobe. Asi by sme sa nemali tváriť, že si za chudobu všetci chudobní môžu sami...

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trnavskí policajti postrelili dvoch mužov, jeden zraneniam podľahol

Podozriví narazili do dvoch policajných áut, keď sa snažili ujsť.

KOMENTÁRE

A toto vám ako napadlo, pani Nicholsonová?

Kým Pašku musela schladiť Laššáková, Nicholsonovú poslal do reality Galko.


Už ste čítali?