....ako sa Janette na pár hodín „odborníčkou“ stala....

Autor: Janette Maziniová | 13.10.2009 o 8:45 | Karma článku: 15,44 | Prečítané:  3908x

A takú peknú tému som mohla mať...!!! Oblasť, ktorej sa venujem už niekoľko rokov, poznám ľudí, mám kontakty...  A čo sa stalo?? Z desiatich tém som vyfasovala práve tie, o ktorých nič (nič) neviem!

                                            

Bývanie, zamestnanosť, kultúra, vzdelávanie-  v tom sa vyznám... Ale, životné prostredie a podpora vidieckej mládeže??... Aj som sa ozvala, že TOTO sa mi spája akurát tak s neporiadkom pri sídliskových kontajneroch a družstevníctvom, ale kolegovci ma presvedčili, že zvládnem...  Vraj - papuľka mi ide, analyticky myslieť viem, s facilitáciou problém nemám, tak čo viac ešte potrebujem????  (Hm, žeby vyznať sa tak trochu aj v témach...?)

 

Keďže som však žienka, ktorá sa nerada vzdáva, vzala som to ako výzvu a pustila sa do práce. V podstate rutina - práca, ktorú robím bežne  - nájdem odborníkov, zabezpečím stretnutie a odfacilitujem ho tak, aby som dosiahla kvalitné návrhy. 

Bežne nejakú špeciálnu prípravu nepotrebujem a, hoci som na začiatku aj nejaký ten žalúdočný kolotoč pocítila, tri týždne boli dostatočne dlhé na to, aby som sama seba presvedčila, že tieto témy vlastne ani nie sú také ťažké... Keď si prečítam pár dokumentov, v pohode to predsa zvládnem...

 

A tak sa aj stalo... Po prvom dokumente som zrazu videla aj niečo iné ako len separovaný odpad, pri druhom som si vidiecku mládež presunula z lazov a kopaníc až do Sobraniec... 

 

V deň dôležitého stretnutia som si dala záležať na príprave tej správnej pracovnej atmosféry...Káva, čajík, keksíky, vodička, nejaké tie papiere... O desiatej som začala a - v žalúdku sa mi ozval opäť ten môj známy pocit... Vo chvíli, keď som počula, čo všetko majú títo ľudia za sebou... Koľko rokov práce....Koľko rokov praxe... A napriek tomu, že som sa ešte ráno cítila "takmer odborníčkou", radšej sa k obsahu témy nevyjadrovala.

No nedalo sa...  Ľudí zaujímal môj názor, moje návrhy, moje vízie... Nezostávalo mi teda nič iné, len vytiahnuť devízy, o ktorých kolegovci tvrdili, že musia postačiť....

 

Keď po troch hodinách všetci odchádzali, v duchu som si gratulovala: ,Dievča, celkom si to zvládla...Niektoré veci dokážeš ukecať tak, že im dokonca aj sama uveríš...´.

 

Ten spokojný pocit mi však ostal len chvíľku....Ešte šťastie, že som sa prekukla tak skoro...

 

Po dnešku si uvedomujem, že zahrať múdreho v podstate vôbec nie je ťažké... Stačí sa naučiť pár múdrych fráz, presvedčivo ich vedieť povedať a oháňať sa vypočutým a načítaným....Aj bez poznania problematiky...

 

 A ako som si tak rozoberala celé to moje stretnutie pri pozeraní správ, vyvstala mi taká otázka... Koľkí z našich odborníkov a poradcov sa dostávajú k tej svojej odbornosti tak, ako ja k životnému prostrediu a vidieckej mládeži...???

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Mikloš: Matovičova reforma? Ďalší konflikt, výsledok žiadny

Bývalý minister financií tvrdí, že takto sa to nerobí.

Stĺpček Jakuba Fila

Čím dlhšie bude Matovič páchať škody, tým ťažšie ich bude zahojiť

Štát by mal komunikovať zrozumiteľne.


Už ste čítali?