Času je vždy nejako málo...

Autor: Janette Maziniová | 29.9.2009 o 9:20 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  3512x

Mnohokrát sa príjemne zabávam na pozornosti, ktorú vzbudzujem.... Niekedy sama, niekedy s polovičkou. Ľudia si nás obzerajú, niektorí sa usmievajú – iní nie, často počujeme zaujímavé poznámky a dokonca raz sme niekomu pomohli vyhrať stávku...

Ešteže ten kolega nemohol...

 

Len čo som doriešila jeden problém, už sa objavil ďalší.... Mala som vziať konzultáciu za kolegu - bez prípravy...  O niekoľko minút neskôr mi už celkom sympatický mladý muž opisuje svoj nápad s takou zapálenosťou, že strhne aj mňa... V hlave hľadám možnosti, kombinujem, premýšľam, navrhujem vylepšenia... Myšlienka už má celkom jasné kontúry, mladík plánuje kroky a pri každom z nich sa uisťuje: „Takto by to mohlo ísť, však?“ 

 

Mám rada tieto typy – dokážu svojou energiou vznietiť tú moju. Vytvára to úžasne kreatívnu atmosféru – a tú ja teda môžem... Možno práve pre tú atmosféru odo mňa mladík neodchádza po dvadsiatich minútach, ale až o hodinu a pol.

Keď už je takmer vonku, zastaví sa, skúmavo si ma prezrie a bez akejkoľvek nadväznosti na predošlú komunikáciu sa ma spýta: „ Že ste Rómka?“ 

Na priamu otázku – priama odpoveď... „S tou Rómkou si nie som taká istá, ale Cigánočka určite som....“. A s úsmevom si sadám k ďalšej práci, čo ma čaká...

 

...narodená na Slovensku...

 

Otváram jej dvere, prajem pekný deň a pýtam sa, čím môžem pomôcť. Keď zistím, že hľadá mňa, premýšľam, kto tá ženská môže byť... V duchu preklínam svoj neporiadok v papieroch a už po n-tý krát za posledný týždeň si sľubujem, že všetko si budem poctivo zapisovať do diára - jedného z tých troch, čo mám na stole....

Snažím sa hrať "formu" a so slovami: „ Momentík, prosím, o minútku som späť “, naháňam čas... Naozaj nemám ani tušenia, kto to je a čo odo mňa chce. Nakoniec idem s pravdou von a priznávam sa jej: „Hľadáte mňa, ale, prepáčte, vôbec si neviem spomenúť v akej veci...“.

Dáma sa na mňa pozrie (z výšky, na ktorú by som potrebovala asi trojnásobne vyššie podpätky než práve mám) a ja už len prekvapene odpovedám na jej otázky: „Áno, JA som Janette Maziniová a ak telefonovala s niekým s takýmto menom, musela som to byť iba ja... Áno, ja som robila ten tréning...Nie, nie som Indka...Nie, ani Španielka...Áno, narodila som sa na Slovensku.“

Keď paľba otázok ustala a ja som konečne zistila, čo tá ženská odo mňa chce, celkom som sa potešila, že som jej v predchádzajúcich vetách nepovedala niečo štipľavé (a to som teda mala riadnu chuť). Dostala som totiž ponuku na ďalší tréning. Keď sme o o dva dni neskôr podpísovali zmluvu, v komornej atmosfére mi povedala: „Janette, neurazte sa, ale takto som si Cigánku naozaj nepredstavovala. A už vôbec by som nepovedala, že by Cigánka mala viesť ten tréning... Mám z Vás veľmi dobrý pocit...“

Hm, nielen ona má fajn pocit...

 

 Úspešní vyhrávajú ...

 

Večera s polovičkou a deťmi v Častej... Zrazu vnímam také to mrazenie, keď cítite, že sa na vás niekto pozerá ... Obzriem sa a vidím záujem páriku od vedľajšieho stolíka, pričom pozitívne prijímam fakt, že tieto pohľady patria k tým príjemným... Vysmiate tváre a – nejaké šibalské ohníčky v očiach. Chvíľu si ich pre zmenu obzerám ja (aký požičaj, také vráť...), no v momente, keď mi prinesú jedlo sa môj záujem presúva na všetky taniere predo mnou...

 

Po večeri si s Daliborom sadáme na pohárik vína a ja opäť vidím známe vysmiate ksichtíky. Zachytia môj pohľad a zrazu jemnejšia časť zostavy rýchlo mení smer a ide rovno ku mne...

S úsmevom od ucha k uchu sa ešte raz cez plece obzrie na partnera, žmurkne a hovorí: „ Viete, ja nerada obťažujem, ale nedá sa mi nespýtať. S manželom sme sa dohadovali, odkiaľ ste. Dokonca sme stavili o fľašu vína.. Ja tvrdím, že ste Rómka, on – že nie....“ .

 

Dopriala by som vám vidieť jej radosť, keď som jej, tiež so žmurknutím, odpovedala: "To víno ste vyhrali Vy...".

 

......

 

Vraj tá moja cigánskosť nie je hneď vidieť a už vôbec nie počuť.... Neviem, či existuje nejaké dôveryhodné vysvetlenie. Možno len také nejasné priznanie, že si častokrát vyberáme tú jednoduchšiu, ľahšiu a časovo nenáročnú cestu....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Mikloš: Matovičova reforma? Ďalší konflikt, výsledok žiadny

Bývalý minister financií tvrdí, že takto sa to nerobí.

Stĺpček Jakuba Fila

Čím dlhšie bude Matovič páchať škody, tým ťažšie ich bude zahojiť

Štát by mal komunikovať zrozumiteľne.


Už ste čítali?