Matka alebo priateľka?

Autor: Janette Maziniová | 22.6.2009 o 12:20 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  8274x

Potajme som závidela mužskej časti rodiny - na každom z nich bola naviazaná. Mňa vnímala skôr tak okrajovo.  Vnímala.... Zmenila sa. Možno preto, že som sa zmenila ja... Teraz už len musím dúfať, že urobím reparát aj u druhého dieťaťa...

.... MATKA a syn...

 

Tešila som sa z dní, keď sa na všetko pýtal a všetko ho zaujímalo – výklady obchodov, ľudia okolo nás, veci medzi nebom a zemou... Sladko naivné otázky, ktoré mi kládol, ma utvrdzovali v mojej predstave, že som dobrou mamou. Bola som pre neho človek, ktorý všetko zariadi a všetko vie... Dokonca aj odpovede na otázky: „„Čo robí slnko, keď ideme spať?  Kde je leto, keď je zima? Prečo chodíme po nohách a nie po rukách? Prečo ja som ja a ty si ty – prečo to nie je naopak?... „

 

Užívala som si to - bola som  mamou na plný úväzok...

 

.. MATKA a dcéra...

 

Keď sme sa stretli po prvýkrát,  ja už som pracovala a ona mala dva roky. Dva roky, počas ktorých sa dá veľa stihnúť, ale – ale aj veľa zmeškať. My dve– ona a ja-  sme to zmeškali. Viem, že to nebolo ani mojou, ani jej vinou... No výsledok bolo cítiť – žiadne naivné otázky. Ani len také obyčajné „tláchanie“ v kúpeľni, keď sa hrala s kačičkou... Žiadne pofúkanie kolena, keď spadla... Silné dieťa - keď sa udrela, neplakala... Možno to bolo nabratou skúsenosťou, že plač jej nepomôže...

 

Cítila som, že som mamou – no takou inou než pri Marekovi... No tá bolesť z predstavy, čím všetkým za tie dva roky jej života musela prejsť, mi  nedovolila  užívať si to  naplno...

 

... matka a deti...

 

Rastú. Rýchlejšie, než chcem. Rovnaký kolotoč – každodenný stereotyp. Ona do škôlky, on do školy, ja do práce. Poobede úlohy s ním -  je prvák, potrebuje ma. Potrebuje pozornosť, potrebuje pomoc. Ak sa mu nebudem venovať, škola môže byť pre neho utrpením. Viem, prečo to robím...  A počas  toho "robenia"  mi zatiaľ  ONA  nejako uniká...

 

O dva roky sa karta obracia – ona je prváčka,  on piatak. Venujem jej každučký deň. Úlohy, písanie, čítanie.  Robím všetko pre jej dobrý štart v škole. Zameriavam sa na to, aby som jej pomohla v živote niečo dosiahnuť... A akosi zabúdam a nevnímam, čo v skutočnosti potrebuje ona a ako mi opäť niekto uniká...

 

Chcem pre nich všetko a nakoniec si uvedomujem, že nestíham nič... Chcem ich materiálne zabezpečiť, aby nič nechýbalo a vyrovnali sa spolužiakom. Chcem... A zrazu príde precitnutie a ja zistím, že po celý ten čas, keď som sa správala len ako matka, mi uniklo to najpodstatnejšie...

 

Marek, ktorý dospieva, má problém identifikovať a zaradiť sa a Dominika hľadá pozornosť u kohokoľvek, kto ju počúva...

 

...reparát...

 

U Dominiky to ide ľahko – má jedenásť. Stačí ju viac počúvať, spoločne si pozrieť  telenovelu a rozprávať sa, rozprávať sa, rozprávať sa...

 

Marek mi ten reparát sťažuje- o svojich problémoch šesťnásťročného TERAZ už hovoriť nechce. Vidí vo mne človeka, ktorý ničomu nerozumie a nechápe jeho prioritu – mať imidž a urobiť preto všetko: kašľať na cukrovku,  kašľať na to, čo je správne.  Práve na ňom vidím, koľko som toho prehliadla v minulosti...

 

 

A tak mám opäť nejaký cieľ... Byť matkou aj priateľkou súčasne. A ak beriem do úvahy vek mojich detí, tak chcem byť tou priateľkou o niečo viac ako matkou...

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Mikloš: Matovičova reforma? Ďalší konflikt, výsledok žiadny

Bývalý minister financií tvrdí, že takto sa to nerobí.

Stĺpček Jakuba Fila

Čím dlhšie bude Matovič páchať škody, tým ťažšie ich bude zahojiť

Štát by mal komunikovať zrozumiteľne.


Už ste čítali?