Zvedavka, cyklista, jeden čašník...a ja- čistokrvná csC.

Autor: Janette Maziniová | 25.11.2008 o 9:28 | Karma článku: 20,52 | Prečítané:  11448x

Tri rôzne situácie so spoločnými črtami. V prvej z nich je hlavnou hrdinkou „Zvedavka“ – asi trojročné dievčatko. V druhej cyklista – junior s pomocnými kolieskami a jeho babka. V tretej prešovský čašník. No a samozrejme, vo všetkých som aj ja....

Zvedavka a ja 

Obzerám si výklad plný hračiek. Hľadám niečo pre syna. Bolo to v čase, keď som sa pri pohľade na dvoj-trojročné dievčatká roztápala (ak poviem, že ako čokoláda, bude to veľmi výstižné  :-)). Synova cukrovka ma od ďalšieho dieťaťa odradila. A dcérku som si osvojila až neskôr....

No ale späť k  „Zvedavke“... Stála rovno pri mne. Blonďatá a modrooká kreslila prstom na sklo. V tom ma zbadala (asi cítila, že ju pozorujem...) a veľmi nezbedným výrazom na tvári si pre zmenu obzerala ona mňa. Po pár sekundách do mňa ťukla tým miniprstíkom a pýta sa: „ Teta, že vy ste Cigánka?“ Pozriem dolu (teda, pri tej mojej výške až tak dolu nie...) a pozerám do  tváričky s úsmevom cez pol tváre. Čupnem si a hovorím: „ Som. A dokonca živá.“ To už však pri nás stála jej mamina – a tiež s úsmevom na tvári sa mi ospravedlňuje: „ Prepáčte, ona je vždy taká zvedavá a strašne prostoreká...“ 

 Cyklista-junior, jeho babka a ja 

Prechádzam cez novomestský park. Ešte stále som nemala dcérku. Ale to chlapča na bicykli bolo perfektné. Snažilo sa utiecť svojej babke. Náramná zábava – babka ledva stíhala, krpec nahnutý na jednu stranu bicykluje „o dušu“ a  neustále vzadu kontroluje, či ho náhodou babka nedobieha. Po chvíľke to už babku prestáva baviť, zastaví sa zakričí: „ Počkaj, keď budeš takto utekať, ukradnú ťa Cigáni!!!“ Junior sa zasmeje  šľape ďalej. Rovno si to mieri na mňa. A ani nepozerá dopredu – len na kolesá, alebo babku vzadu. Zastavím sa a hovorím: „ Mladý muž, veď ma zrazíš...“ Junior zdvihne hlavu a  prekvapenie v očiach sa mení na zdesenie. Potom už len krik  a snaha otočiť bicykel čo najskôr. Keď mu to nejde, zlezie, nechá bicykel bicyklom a uteká s plačom k babke... Nechápavo pozerám, čo to dieťa robí. Otočím sa a nič. Len ja. No čo, nemusím všetko pochopiť hneď....  

Keď však okolo nich prechádzam, zapne mi.... Za sebou totiž počujem: „Vidíš? Čo som ti pred chvíľou hovorila?....Ešteže ma tu máš!“

Prešovský čašník a ja 

Vchádzam hladná do reštiky na námestí v Prešove a dúfam, že budú mať šalát (snažila som sa diétovať, veď čo som horšia ako iné?). Hľadám dobrý „flek“, ale nestíham si vybrať. Čašník s ceduľkou v ruke si to mieri rovno ku mne... Ajaj, tak tento výraz poznám... Len sa nenechať vyviesť z miery. Dievča, úsmev na tvár a ideš...

On ma však zastaví a hovorí: „Všetky stoly sú rezervované. Nemáme nič voľné. Musíte si nájsť inú reštauráciu.“ Päť sekúnd ticho. Ja stále úsmev na perách. Čašník opäť spustí svoj prejav, a mňa napadá spásonosná myšlienka zistiť, ako to s tou „rezervovanosťou“ naozaj je... A už spúšťam plynulou francúzštinou: „ Excuse – moi, monsieur, mais je ne comprend pas.“ Chvíľku úžas, ale klobúk dole pred jeho okamžitou reakciou... Takmer sa mi ukloní a pýta sa: „ I am sorry, but I don´t speak French. Can I speak English?“ Ja odpovedám: „ Yes, of course“. A už som sedela a držala v ruke jedálny lístok. Ešte som si nechala jeho lámanou angličtinou poradiť pri výbere šalátu (niežeby tá moja bola lepšia... vo francúzštine som oveľa istejšia...) a potom som sa neho pozrela. S úsmevom na tvári (a zadosťučinením) som pozorovala jeho prekvapený výraz, keď som čistou slovenčinou povedala: „ Tak si prosím ten zeleninový šalát s grilovanou kuracinou a jednu neperlivú minerálku. A ak je možné, tak aj nechladenú. Ďakujem.“ Mimochodom, veľmi dobrý výber reštiky – ten šalát bol vynikajúci...

   

Zvedavka, cyklista a jeden čašník..... 

Tri situácie, všetky iné, a predsa v niečom rovnaké.... Podľa všetkého má „Zvedavka“ skvelých rodičov... Hrdo si môžu povedať, že vychovávajú dieťa k otvorenosti a tolerancii.

Ak by to tak nebolo, neprihovorila by sa mi s takou bezprostrednosťou a úsmevom....

Škoda, že junior také šťastie nemá. A pravdepodobne ani čašník ho nemal a nebudú mať ani jeho deti... Alebo sa mýlim?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Ak vláda dovtedy dožije, jesenný lockdown jej zlomí väz (týždeň podľa Schutza)

Najvyšší súd roztrhal verdikt Sabovej senátu na márne franforce.


Už ste čítali?