Janette Maziniová
Keď povie: "Čuš, babo", je unavený...
Celý náš pokrok pri jeho autizme bol o hľadaní a náhodách. Buď mal deň, alebo nemal deň. Niekedy bol schopný „fachčiť“ aj dve hodiny bez prestávky, inokedy bol unavený. Vtedy sa ma snažil premeniť harrypotterovskou paličkou na žabu, zastrašiť ma slovami ,čuš, babo´ alebo si ľahol na lavicu so slovami , Vážení přátelé, dobrou noc´. Bol majstrom vo vyhľadávaní podnetov, aby mohol „prepnúť“. Napríklad stačilo, aby mi zazvonil telefón a on ho zdvihol skôr ako ja. Nemusím ani hovoriť, aká bola moja mama prekvapená, keď si miesto mňa vypočula: „Haló, tady major Majsner. Kudláčková, co blbneš.“ s autentickou intonáciou herca Jana Potměšila...