Včerajší článok

Autor: Janette Maziniová | 15.6.2011 o 8:00 | Karma článku: 25,08 | Prečítané:  10875x

Keď som ho písala, celkom som sa tešila, že sa nemusím v sebe až tak babrať. Veď som už toho popísala na blogu dosť, aby si ľudia poskladali mozaiku aj bez omáčky naokolo. No pochopila som, že ak chcem, aby ľudia skutočne videli napísané, vŕtať sa v sebe musím...

Dávno, dávno...

Poslednú stokorunáčku som obracala už niekoľko minút v ruke a premýšľala, či ju investujem do neistej misie alebo istej večere. Vyhrala misia a ak nebudem obedovať, tak zvýši aj na lacnú večeru...

Cesta autobusom trvala len niekoľko minút. Do blízkej firmy, ktorá sa zaoberala káblikmi. Manželovi som vtedy nepovedala, kam idem. Určte by sme sa opäť pohádali. Už neveril, že by som nejakú robotu vôbec našla. Dokonca ma žiarlivo podozrieval, že môj dôvod návštev  firiem je úplne iný, než hľadanie práce... A tak dnes, keď som odchádzala ráno z domu, povedala som mu len o prvej časti doobedňajšieho programu -odberoch krvi. Druhú som radšej zamlčala...

Tentokrát to vyzeralo veľmi nádejne. Pozrela som sa na vystrihnutý inzerát z Pardónu - hľadajú niekoho na administratívne práce s dobrou gramatikou, komunikačnými zručnosťami a príjemným vystupovaním. Cudzí jazyk vítaný. Kreatívne myslenie výhodou.

Ako pre mňa!

Bola som piata v poradí. Vypísala som dotazník a zaplatila 15 korún za nejaký administratívny poplatok. Oblial ma studený pot. Za to mohol byť chlieb! Ale čo už, sadla som si do kresla a premýšľala, čo uvarím za tých 45 korún, ktoré mi zostanú.... O hodinku som sedela v malej miestnosti oproti chlapíkovi, ktorý so mnou viedol pohovor.

Prvé minúty:

Bol príjemný. Usmieval sa... Vraj som šikovná a gramatiku mám fakt dobrú. A tá čistá slovenčina...! Po materskej? No, to by sa dalo zniesť, ak teda nebudem doma s chorými deťmi. Že manžel je na invalidnom a problém odpadá?(V žalúdku sa mi začal rozlievať trepotavý pocit, že tentokrát to vyjde).

Cudzí jazyk francúzština? Tak odtiaľ  tá farba pokožky!

Ďalšie minúty:

Črty tváre mu pomaly tvrdnú...Slovenka? Rómka? Trúfam si na takúto pozíciu? Koľko to mám tých detí?  Jedno? To určite budem chcieť ďalšie... A čo ten rómsky akcent? Môžem mu tento list ešte raz prečítať? Môže mi niečo nadiktovať a ja to napíšem?

Záverečná reč:

„Viete, ja by som Vás do práce vzal, ale kolegyne by pod vedením Rómky asi ťažko rady pracovali..."

Cestou domov...

Opäť sedím v autobuse. Kŕčovito zvieram ten kúsok papiera, ktorý mi opäť vzal vieru....Snažím sa nemyslieť na to poníženie, keď ma nechal písať, čítať, rozprávať, a pritom vedel, že ma nevezme... Ani mi nedal šancu ukázať „kolegyniam" aká som. Nedal mi možnosť presvedčiť ich o mojich kvalitách... Rozhodol on za nich. A svoje rozhodnutie ospravedlnil tým, že to ony by ma neakceptovali, nie on...

Akú mienku má o intelekte svojich zamestnancov, ak by vraj medzi seba neprijali Rómku, ktorá má vzdelanie, obstojné vystupovanie a slovenčinu, za ktorú by sa firma nemusela hanbiť?

A hoci som nahnevaná a vôbec nechcem ani len slzu kvôli nemu vyroniť, nedá sa...Krkvem a  máčam ten kúsok papiera s inzerátom, v ktorom nie je ani len slovko o tom, že miesto nie je určené pre Rómky. Mohla som ušetriť peniaze, kúpiť lepšiu večeru a nemusieť čeliť manželovmu hnevu, keď zistil, kde som bola...

 

Po rokoch v opačnom garde...

Keď som ho medzi uchádzačmi spoznala, nechala som posúdenie jeho kvalít na kolegov. Nevybrali ho. Ak by mal požadovanú odbornosť a schopnosti, to miesto by dostal. Bez ohľadu na to, čo som si o ňom myslela ja...

No ani v tom prípade by som sa netvárila, že si na tú „príhodu" spred pár rokov nepamätám... Neprešla by som to s úsmevom, pretože on tou svojou „úprimnosťou" potvrdil, že pre neho je správny pôvod človeka viac, ako jeho kvality. On na výber mal- ja nie... Mohol ma vziať na skúšku a už by bolo na mne, ako sa k tej výzve postavím....No toto bolo o niečom úplne inom...

Ak by som vtedy klamala o svojom pôvode, to miesto by som dostala. Stačilo predsa „tak" málo. Vydávať sa za Slovenku s francúzskymi koreňmi, potlačiť svoju identitu, nikdy nehovoriť o rodine a tváriť sa, že o Cigánoch nič neviem...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?